Rozpočet Interreg Programu dunajského regiónu je 266 miliónov eur. Je financovaný z európskych fondov a jeho cieľom je podporovať rozvoj a implementáciu projektov spolupráce, ktoré prispievajú k rozvoju inovatívnejšieho, udržateľnejšieho a sociálneho dunajského regiónu a zlepšovať regionálne riadenie na riešenie spoločných výziev.
Európska komisia oficiálne prijala nový program nadnárodnej spolupráce pre dunajský región na obdobie 2021-2027. Program dunajského regiónu zahŕňa oblasť 9 krajín EÚ (Rakúsko, 2 nemecké regióny: Bádensko-Württembersko a Bavorsko, Česká republika, Slovenská republika, Slovinsko, Chorvátsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko) a 5 krajín mimo EÚ (Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Moldavsko, Srbsko a Ukrajina). Počtom spolupracujúcich krajín a regiónov ide o jeden z najväčších medzinárodných programov, do ktorých bude Slovensko v tomto programovom období zapojené.
Celkový rozpočet programu je 266 miliónov eur. Je financovaný najmä z najväčšieho fondu politiky súdržnosti EÚ, Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ERDF), ktorý poskytne 213 miliónov eur. Zvyšok financií pochádza od zúčastnených krajín.
Novo schválený program je súčasťou Európskej územnej spolupráce (ETC) známej aj ako Interreg, ktorá je dôležitou súčasťou kohéznej politiky EÚ už od roku 1990. Zámerom je, aby krajiny EÚ spoločne vytvárali projekty, ktoré im pomôžu riešiť spoločné územné, sociálne a ekonomické problémy. Podľa Programového dokumentu Programu dunajského regiónu je hlavným poslaním programu aj „vytvorenie lepšej inštitucionálnej platformy a prostredia nadnárodnej spolupráce pre územnú, hospodársku a sociálnu integráciu“.
Hlavným zameraním nového programu sú tematické oblasti, ktoré možno efektívne riešiť nadnárodnými projektmi (napr. vyľudňovanie, migrácia, ekonomické nerovnosti, energetická závislosť, zmena klímy). „Celý dunajský priestor trpí veľmi roztriešteným politickým a administratívnym charakterom, ktorý ešte viac komplikuje extrémna ekonomická rôznorodosť jeho krajín a regiónov. Európske opatrenia pre silnejšiu súdržnosť spolu s prístupovou a susedskou politikou vytvárajú novú, jedinečnú historickú situáciu pre lepšiu integráciu dunajského priestoru,“ píše sa v programovom dokumente.
Všetci žiadatelia o podporu z tohto programu preto musia zahŕňať partnerov z minimálne troch krajín. Zapojiť sa môžu národné, regionálne či miestne inštitúcie, univerzity, výskumné ústavy, súkromné firmy, ale aj mimovládne organizácie.
História spolupráce v dunajskom regióne začala v roku 1997, keď bol vytvorený prvý nadnárodný program CADSES. Po ňom nasledoval program pre juhovýchodnú Európu. Predchodca aktuálne prijatého Programu dunajského regiónu – Dunajský nadnárodný program podporil v predchádzajúcom programovom období 2014 – 2020 143 projektov v hodnote 275 miliónov eur.
V porovnaní s predchádzajúcimi programovými obdobiami prináša Program dunajského regiónu niekoľko dôležitých zmien. Zlučuje nástroje EFRR, IPA a NDICI z programového obdobia 2014 – 2020 do jedného, čo umožňuje väčšiu flexibilitu a zjednodušenie. Čo sa týka výšky podpory, projekty môžu získať na svoje aktivity maximálnu mieru spolufinancovania 80 % z ERDF.
Ďalšou novinkou je, že žiadatelia z krajín mimo EÚ, ktorí sa zúčastňujú na programe, môžu viesť projekty a nielen participovať na projektových partnerstvách. V prípade Ukrajiny je napriek prebiehajúcej agresii Ruska účasť na programe možná z celého územia.
A napokon, nové financovanie z Programu dunajského regiónu v programovom období 2021 – 2027 podporí projekty v jednej zo štyroch nových prioritných oblastí programu. Prvá priorita sa zameriava na posilnenie inovácií a transfer technológií a budovanie zručností pre inteligentnú špecializáciu, priemyselnú transformáciu a podnikanie. Druhá priorita sa zameriava na činnosti podporujúce obnoviteľnú energiu, prispôsobenie sa zmene klímy a zvládanie katastrof, zlepšenie kvality vody a sedimentov a ochranu a zachovanie biodiverzity v ekologických koridoroch a ekoregiónoch. Tretia priorita, sociálnejší dunajský región, sa bude zaoberať trhom práce a podporným vzdelávaním a odbornou prípravou, pokiaľ ide o ich dostupnosť, inkluzívnosť a účinnosť, ako aj skúmanie viac sektorového prístupu k sociálno-ekonomickému rozvoju prostredníctvom dedičstva a kultúry. Nakoniec sa štvrtá priorita zaoberá lepšou regionálnou správou vecí verejných pri riešení hlavných územných výziev, ako je demografická transformácia. Zameriava sa aj na podporu riešení na poskytovanie lepších verejných služieb a digitalizácie.