Vicepremiérka Remišová: Dunajská stratégia dostala počas slovenského predsedníctva druhý dych

Našimi prioritami bolo zlepšenie spolupráce, klimatické výzvy, ochrana biodiverzity, digitalizácia a inovácie
 
Európske štáty, ktoré spája Dunaj, chcú užšie spolupracovať pri digitalizácii aj v oblasti ochrany životného prostredia. Jubilejným 10. výročným fórom Slovensko ukončí predsedníctvo v Dunajskej stratégii, ktoré v novembri 2020 prevzalo od Chorvátska. Symbolické kormidlo odovzdá vicepremiérka Veronika Remišová zástupcovi Ukrajiny, ktorá bude tejto európskej iniciatíve predsedať v nasledujúcom roku.
 
„Dunajská stratégia spája krajiny, ktoré čelia rovnakým výzvam a hľadajú spoločné riešenia ako ich zvládnuť. My na Slovensku si veľmi dobre uvedomujeme, aká potrebné a prínosné je pre krajiny, ktoré nie sú členskými štátmi, úzke partnerstvo s Európskou úniou. Sami s tým máme historickú skúsenosť. V tomto smere cítime historickú zodpovednosť pomáhať nečlenským krajinám, našim susedom a partnerom, zapájať sa aktívne do európskej spolupráce. Čelíme rovnakým výzvam a problémom ktoré prekračujú hranice Únie i jednotlivých štátov, a vďaka spoločnému úsiliu máme väčšie šance byť pri ich riešení úspešnejší,“ uviedla podpredsedníčka vlády, ktorá symbolické „kapitánske kormidlo“ Dunajskej stratégie odovzdala zástupcovi ministra pre rozvoj spoločenstiev a územia Ukrajiny Igorovi Korkhovyimu.
 
Dunajská stratégia združuje 14 krajín – v rámci EÚ sú to Rakúsko, Bulharsko, Chorvátsko, Česká republika, Nemecko, Maďarsko, Rumunsko, Slovinsko a Slovensko, mimo EÚ Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Srbsko, Moldavsko a Ukrajina.
 
Spolupráca štátov zahŕňa 12 oblastí ako sú doprava, energetika, kultúra, turizmus, kvalita ovzdušia či konkurencieschopnosť. Slovensko spolu s Maďarskom zodpovedá za obnovu a udržanie kvality vôd, so Srbskom zasa za oblasť rozvoja spoločnosti prostredníctvom výskumu, vzdelávania a informačných technológií.
 
Vicepremiérka Remišová zdôraznila, že prioritami slovenského predsedníctva boli najmä zlepšenie spolupráce krajín zapojených do stratégie a taktiež oblasti, ktoré Slovensko zastrešuje, teda zmena klímy, ochrana biodiverzity, digitalizácia a inovácie. „Je za nami rok tvrdej práce, som rada, že sa nám podarilo splniť viaceré z cieľov, ktoré sme si na začiatku dali. V prvom rade je to začlenenie priorít Dunajskej stratégie do financovania z eurofondov v rámci operačných programov krajín dunajského regiónu. Zlepšili sme koordináciu v takých oblastiach ako napríklad podpora inovácií či výskum a na nadnárodnej úrovni sme pripravili schému na podporu malých a stredných podnikov pri zavádzaní digitálnych riešení. Počas nášho predsedníctva tiež vznikla pracovná skupina vďaka ktorej sa do dunajskej spolupráce budú môcť ľahšie zapojiť mladí ľudia a mládežnícke organizácie,“ zhodnotila vicepremiérka Remišová, ktorej rezort investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie plní funkciu národného koordinátora Dunajskej stratégie.
 
 „Podpora inovácií a digitalizácie patrí ku kľúčovým prioritám nielen Slovenska, ale celého európskeho priestoru. Sú základným predpokladom konkurencieschopnej Európy, preto ich presadzujeme vo všetkých operačných programoch. V žiadnej stratégii sa dnes už taktiež nedá obchádzať téma klimatických zmien, ktorá zasahuje do všetkých oblastí nášho života.“
 
Jedným z výsledkov slovenského predsedníctva je dokument „From Words to Action!“ (Od slov k činom!) s návrhmi nástrojov, ako dosiahnuť zapracovanie cieľov Dunajskej stratégie v praxi. Napríklad formou štandardných výziev alebo synchronizovaných výziev vyhlásených v rovnakom čase vo viacerých krajinách, ktoré sú zamerané na tie isté priority.
 
Dokument zároveň navrhuje, aby sa v rámci operačných programov celého dunajského regiónu podporila koordinácia národných, regionálnych a európskych fondov v oblasti výskumu, vývoja a inovácií a vytvoril sa digitálny ekosystém v Dunajskom regióne.